Ja sa najprv vrátim k tomu, ako je definovaná $\newcommand{\I}{\mathcal I}A^{\I}$-štatistická konvergencia.
Najprv znovu napíšem ako to definovali oni. Máme regulárnu maticu $A$ s nezápornými členmi a ideál $\I$. Pre postupnosť $(x_n)$ povieme, že konverguje k $L$ ak pre každé $\newcommand{\ve}{\varepsilon}\ve>0$ a $\delta>0$ platí
$$\{n\in\mathbb N; \sum_{k\in K(\ve)} a_{nk} \ge \delta\}\in\I,$$
pričom $K(\ve)=\{k\in\mathbb N; |x_k-L| \ge \ve\}$.
Na seminári sme sa zhodli na tom, že vlastne sa to ekvivalentne dá napísať ako
$$\newcommand{\Ilim}{\I\text{-}\lim_{n\to\infty}} \Ilim\sum_{k\in K(\ve)} a_{nk} = 0.$$
Označme
$$\newcommand{\J}{\mathcal K} \J=\{B\subseteq\mathbb N; \Ilim \sum_{k\in B} a_{nk} = 0\}.$$
Potom môžeme napísať definíciu $A^{\I}$ konvergencie ekvivalentne tak, že pre každé $\ve>0$ má platiť
$$K(\ve)\in\J.$$
Ak by sa podarilo ukázať, že $\J$ je ideál, tak vlastne tento typ konvergencie je ideálová konvergencia pre ideál $\J$. Ale pre konvergenciu pozdĺž ideálu je fakt, že $\J$-konvergentné ohraničené postupnosti tvoria uzavretý podpriestor v $\ell_\infty$ dobre známy (a nie moc ťažko dokázateľný) fakt; je to urobené napríklad ako
Theorem 2.3 v KMŠS.
Takže jediné, čo nám zostáva, aby sme to celé mohli uzavrieť, je skontrolovať, že
$$\J=\{B\subseteq\mathbb N; \Ilim \sum_{k\in B} a_{nk} = 0\}$$
je skutočne ideál, čo je ale pomerne ľahké.
Očividne, $\emptyset\in\J$.
Ak $B_1\in\J$ a $B_2\subseteq B_1$, tak pre každé $n$ máme
$$0\le \sum_{k\in B_2} a_{nk} \le \sum_{k\in B_1} a_{nk}.$$
Pretože naľavo aj napravo máme niečo, čo $\I$-konverguje k nule, tak aj výraz v strede nerovnosti bude $\I$-konvergovať k nule.
Nech $B_1,B_2\in \mathcal K$, chceme skontrolovať, či aj $B_1\cup B_2\in \mathcal K$.
Očividne
$$0 \le \sum_{k\in B_1\cup B_2} a_{nk} \le \sum_{k\in B_1} a_{nk} + \sum_{k\in B_1} a_{nk}.$$
Výraz napravo $\I$-konverguje k nule (lebo je to súčet dvoch postupností, $\I$-konvergujú k nule); a teda to isté platí aj keď sčitujeme cez $B_1\cup B_2$.