Takáto vec sa totiž skoro vždy vcelku prirodzene vyskytne v kurze lineárnej algebry - polynómy totiž tvoria vektorový priestor, ktorý človek ľahko nájde bežne pohodený v prírode, takže sa dosť často vyskytuje v príkladoch. (Jednak to je príklad vektorového priestoru, ktorý je vcelku prirodzený a teda vhodný na príklady. Navyše takýto priestor je občas užitočný v aplikáciach - podobne aj viaceré priestory ktoré vyzerajú do istej miery podobne.)
(Samozrejme, je možné aj to, že som hlboko podcenil veci čo už viete zo strednej a opakujem tu niečo, čo už dávno viete. Ale aj v takom prípade sa mi sem azda podarí napísať sem-tam aj niečo zaujímavé, čo ste zatiaľ nevedeli.)
Najprv začnime s tým, čo vlastne je polynóm. Dohodnime sa, že pre účely tohoto vlákna budeme chápať polynóm ako funkciu špeciálneho tvaru:
Definícia. Polynóm p(x) je ľubovoľná funkcia p:R→R, ktorá sa dá zapísať v tvare
p(x)=anxn+an−1xn−1+⋯+a2x2+a1x+a0
pre nejaké prirodzené číslo n a reálne konštanty a0,a1,…,an∈R.
Podobne ste mali polynómy definované napríklad v knihe LAG1 (príklady 1.7.2(2) a 1.7.4(5)).
Samozrejme, že namiesto R by sme mohli aj s niektorými inými poľami. Neskôr (matematici na Algebre 1, informatici na Algebre 2) sa dozviete ako definovať polynómy nad ľubovoľným poľom - a tiež že treba robiť niektoré veci trochu inak ak chceme pracovať v takejto všeobecnosti. (A to s čím my pracujeme tu budete neskôr volať polynomické funkcie, nie polynómy.)
Ja som vybral ako príklad reálne čísla - vďaka tomu môžeme využívať aj niektoré argumenty z analýzy. Ukážeme si aj nejaké algebraické argumenty, tie by prešli pre ľubovoľné nekonečné pole.
Podstatná vec, ku ktorej sa chceme dostať, je takýto výsledok:
Tvrdenie. Polynóm, p(x)=anxn+an−1xn−1+⋯+a2x2+a1x+a0 je rovný nulovej funkcii práve vtedy, keď má všetky koeficienty nulové, t.j. an=an−1=⋯=a0=0.
Na konci pridám aj nejaké odkazy - ak by ste sa chceli pozrieť na zdôvodnenie tohoto faktu inde.
Môžete sa zamyslieť nad tým, že z tohoto hneď dostaneme ako dôsledok, že dva polynómy sa rovnajú (v zmysle rovnosti funkcií) práve vtedy, keď majú rovnaké koeficienty. T.j. ak p(x)=anxn+an−1xn−1+⋯+a1x+a0 a q(x)=bnxn+bn−1xn−1+⋯+b1x+b0, tak
(∀x∈R)p(x)=q(x)⇔a0=b0∧a1=b1∧⋯∧an=bn.
Spoiler: