Vlastne stačilo, ak ste ukázali, že cc=2c. Potom si už zostávalo uvedomiť že vpravo aj vľavo máme ten istý súčin c⋅2c (len sú činitele napísané v inom poradí.)Dokážte, že 2c⋅2ℵ0=c⋅cc.
Samozrejme ak ste okrem toho ešte aj dopočítali, že c⋅2c=2c (a teda obe strany sa rovnajú tomuto kardinálnemu číslu), tak to je tiež správne riešenie.
Ako pri iných úlohách tohoto typu, dá sa to robiť veľa spôsobmi. Napíšem sem niektoré. (Z nich niektoré som zobral z odovzdaných písomiek.)
Zdôvodnenie, že cc=2c.
Riešenie 1. Nerovnosť 2c≤cc je jasná (Máme 2≤c a obe strany sú umocnené na ten istý exponent.)
Takže sa vlastne stačí zaoberať opačnou nerovnosťou. Platí
cc≤2c⋅c=2c,
pričom v poslednej nerovnosti sme využili, že c⋅c=2ℵ0⋅2ℵ0=2ℵ0+ℵ0=2ℵ0=c.
Iné zdôvodnenie tej istej rovnosti: c⋅c=c2=(2ℵ0)2=22ℵ0=2ℵ0=c.
Riešenie 2. Máme
cc=(2ℵ0)c=2ℵ0⋅c(∗)=2c.
Aby sme zdôvodnili poslednú rovnosť (∗), stačí nám ukázať že ℵ0⋅c=c. To dostaneme zo série nerovností
c≤ℵ0⋅c≤c⋅c=c
pričom poslednú rovnosť c⋅c=c vieme zdôvodniť tak ako v riešení 1.
Zdôvodnenie, že c⋅2c=2c.
(Aj keď som vyššie spomenul, že toto už vlastne nebolo treba.)
2c≤c⋅2c≤2c⋅2c=2c+c(⋄)=2c.
Na zdôvodnenie rovnosti (⋄) už stačí ukázať c+c=c, čo sa dá veľa spôsobmi.
Napríklad c+c=2c=2⋅2ℵ0=2ℵ0+1=2ℵ0.
Alebo môžeme použiť odhad c≤c+c=2c≤c⋅c=c. (Pričom v poslednom kroku sme využili rovnosť ktorú sme už ukázali v predošlej časti.)