Pripomeňme najprv stručne, čo sme urobili pre χ2.
Rozklad druhej mocniny
Z jedného staršieho cvičenia vieme, že ak T:V→V je zobrazenie také, že T2=idV, tak V=U1⊕U2, kde U1={x;Tx=x} a U2={x;Tx=−x}. (Iný možný dôkaz, ako je na linke ktorú som tu dal, by bol pozrieť sa na vlastné podpriestory k 1 a −1. Iné vlastné hodnoty nemáme. Pre diagonalizovateľné matice to prejde úplne bez problémov. A v súvislosti s reprezentáciami konečných grúp nás aj tak zaujímajú iba diagonalizovateľné matice; takže s inými sa pre účely charakterov konečných grúp zaoberať ani nemusíme.)
Keď sme túto vec použili na lineárne zobrazenie T:V⊗V→V⊗V, ktoré je na bázových prvkoch zadané ako T:vi⊗vj↦vj⊗vi, tak U1 a U2 boli dokonca podmoduly a ich charaktery boli tie, ktoré sme našli.
Rozklad tretej mocniny
Pokúsme sa zopakovať rovnaký postup pre tretiu mocninu. Najprv sa pozrime na to, či platí analóg rozkladu V na priamy súčet dvoch podpriestorov. Veľmi prirodzený kandidát sa zdá byť skúsiť to rozložiť na podpriestory U1={x;Tx=x}, U2={x;Tx=ωx}; U3={x;Tx=ω2x}, kde ω=exp(2πi/3) je primitívna tretia odmocnina z 1. Ideme ukázať, že aj v takejto situácii platí V=U1⊕U2⊕U3.
Pre dané x teda chceme nájsť u1,2,3 tak, že ui∈Ui a ich súčet dáva x. Potom musí platiť
x=u1+u2+u3Tx=u1+ωu2+ω2u3T2x=u1+ω2u2+ωu3
Táto sústava má zjavne jediné riešenie (matica sústavy je Vandermodnova matica pre 1, ω, ω2), ktoré vieme aj ľahko vyjadriť:
u1=x+Tx+T2x3u2=x+ω2Tx+ωT2x3u3=x+ωTx+ω2T2x3
Jednoduchým dosadením sa môžeme presvedčiť, že Tu1=u1, Tu2=ωu2 a Tu3=ω2u3.
Takmer rovnako by táto časť podľa mňa fungovala pre n-tú mocninu.
*********
Ak si zvolíme ľubovoľnú bázu priestoru V, tak dostaneme zobrazenie T:V⊗V⊗V→V⊗V⊗V určené ako
T:vi⊗vj⊗vk↦vj⊗vk⊗vi
pre 1≤i,j,k≤n.
Takéto zobrazenie spĺňa T3=id a máme teda rozklad V⊗V⊗V=U1⊕U2⊕U3. Mali by sme skontrolovať aj to, že U1, U2 a U3 sú CG-podmoduly, overenie bude ale zrejme veľmi podobné ako v prípade V⊗V v Proposition 19.12.
Pokúsme sa ešte teda vyrátať charakter zodpovedajúci podmodulu U1.
Ako bázové vektory pre U1 môžeme zvoliť vektory vijk=vi⊗vj⊗vk+vj⊗vk⊗vi+vk⊗vi⊗vj3 pre 1≤i,j,k≤n. (Sú to vlastne U1-zložky bázových vektorov v1,…,vn.)
Koľko vektorov sme takto dostali?
* pre i<j<k dostaneme (n3) rôznych vektorov;
* pre i=j<k dostaneme (n2) rôznych vektorov;
* pre i<j=k dostaneme (n2) rôznych vektorov;
* pre i=j=k dostaneme n rôznych vektorov.
Spolu máme (n+23)=(n+2)(n+1)n6 bázových vektorov.
Spoiler:
Potom vo V⊗V⊗V máme vi⊗vj⊗vk=xixjxkvi⊗vj⊗vk.
Teda by sme chceli vyrátať
χU1(g)=∑i<j<kxixjxk+∑i≠jx2ixj+∑ix3i;
pričom túto hodnotu by sme radi vyjadrili nejako pomocou známych hodnôt χ(g)=∑xi, χ(g2)=∑x2i a χ(g3)=∑x3i.
Dá sa zrátať, že χU1(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6.
Ako malú skúšku správnosti môžeme skúsiť, že χU1(1)=n3+3n2+2n6 skutočne dáva dimenziu podpriestoru U1.
Spoiler:
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6
mala byť charakterom.
Konkrétne príklady
Azda by nebolo zlé vyskúšať to aspoň na jednom konkrétnom príklad - opäť ako akúsi skúšku správnosti.
Skúsme napríklad S3; pre túto grupu poznáme triedy konjugácie aj tabuľku charakterov.
g1(12)(123)χ1(g)111χ2(g)1−11χ3(g)20−1
Všimnime si, že ak g=(12), tak g2=1 a g3=(12), teda v\tomto prípade máme
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)χ(1)+2χ(g)6.
Ak g=(123), tak g a g2 sú konjugované a g3=1, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)2+2χ(1)6
Ak pre ireduciblné charaktery skúsime použiť príslušný vzorec, tak dostaneme:
g1(12)(123)g211(132)g31(12)(123)χ1(g)111χ2(g)1−11χ3(g)20−1ψ1(g)111ψ2(g)1−11ψ3(g)401
Vidíme, že ψ1=χ1, ψ2=χ2 a ψ3=χ1+χ2+χ3; čiže ide skutočne o charaktery.
Skúsme aj nejakú grupu, kde sa vyskytnú v tabuľke charakterov aj komplexné čísla; napríklad A4. Tabuľka charakterov vyzerá takto
gid(12)(34)(123)(132)|CG(g)|12433χ1(g)1111χ2(g)11ωωχ3(g)11ω2ω2χ4(g)3−100
Opät chceme zrátať charakter ψ. Ak g=(12)(34), tak g2=1 a g3=g, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)χ(1)+2χ(g)6.
Pre prvky rádu 3, t.j. g=(123) alebo g=(132) máme g2=g−1 a g3=1, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g−1)+2χ(1)6=χ(g)3+3χ(g)¯χ(g)+2χ(1)6.
gid(12)(34)(123)(132)χ1(g)1111χ2(g)11ωωχ3(g)11ω2ω2χ4(g)3−100ψ1(g)1111ψ2(g)1111ψ3(g)1111ψ4(g)10−211
V prvých troch prípadoch vyšiel triviálny charakter a v poslednom sme dostali ψ4=χ1+3χ3.
Čo by sa ešte dalo robiť
* Neoveril som poriadne, či sú to naozaj CG-podmoduly.
* Skúsiť dorátať charaktery U2 a U3. (Vieme o nich niečo povedať aj bez počítania? Budú mať rovnakú dimenziu? Budú rovnaké; prípadne komplexne združené?)
* Ako to bude s vyššími mocninami?
* Je pravdepodobné, že si už niekto pred nami takúto otázku položil; mohli by sme to skúsiť nájsť niekde v literatúre. (Na Wikipedii sa výsledok pre druhú mocninu spomína v článku Frobenius-Schur indicator. Spomínajú tam aj Higher Frobenius-Schur indicators; ale nepíšu, ako sa z nich dajú dostať charaktery.)