Čo dostaneme z tretej mocniny charakteru?

Moderator: Martin Sleziak

Post Reply
Martin Sleziak
Posts: 5817
Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm

Čo dostaneme z tretej mocniny charakteru?

Post by Martin Sleziak »

Na poslednom seminári padla otázka (R.J.), či by sme vedeli nejako vhodne rozložiť aj vyššie mocniny charakterov, nielen druhú. (Rozklady vyšších mocnín možno nebudú užitočné pri hľadaní charakterov, keďže dostávame charaktery veľkých rozmerov; ale to nemení nič na tom, že je to zaujímavá otázka.) Dnes sme s Peťom nad týmto problémom chvíľu rozmýšlali, tak napíšem, čo nám vyšlo. Snáď je z toho aj niečo dobre.

Pripomeňme najprv stručne, čo sme urobili pre χ2.

Rozklad druhej mocniny

Z jedného staršieho cvičenia vieme, že ak T:VV je zobrazenie také, že T2=idV, tak V=U1U2, kde U1={x;Tx=x} a U2={x;Tx=x}. (Iný možný dôkaz, ako je na linke ktorú som tu dal, by bol pozrieť sa na vlastné podpriestory k 1 a 1. Iné vlastné hodnoty nemáme. Pre diagonalizovateľné matice to prejde úplne bez problémov. A v súvislosti s reprezentáciami konečných grúp nás aj tak zaujímajú iba diagonalizovateľné matice; takže s inými sa pre účely charakterov konečných grúp zaoberať ani nemusíme.)

Keď sme túto vec použili na lineárne zobrazenie T:VVVV, ktoré je na bázových prvkoch zadané ako T:vivjvjvi, tak U1 a U2 boli dokonca podmoduly a ich charaktery boli tie, ktoré sme našli.

Rozklad tretej mocniny

Pokúsme sa zopakovať rovnaký postup pre tretiu mocninu. Najprv sa pozrime na to, či platí analóg rozkladu V na priamy súčet dvoch podpriestorov. Veľmi prirodzený kandidát sa zdá byť skúsiť to rozložiť na podpriestory U1={x;Tx=x}, U2={x;Tx=ωx}; U3={x;Tx=ω2x}, kde ω=exp(2πi/3) je primitívna tretia odmocnina z 1. Ideme ukázať, že aj v takejto situácii platí V=U1U2U3.

Pre dané x teda chceme nájsť u1,2,3 tak, že uiUi a ich súčet dáva x. Potom musí platiť
x=u1+u2+u3Tx=u1+ωu2+ω2u3T2x=u1+ω2u2+ωu3
Táto sústava má zjavne jediné riešenie (matica sústavy je Vandermodnova matica pre 1, ω, ω2), ktoré vieme aj ľahko vyjadriť:
u1=x+Tx+T2x3u2=x+ω2Tx+ωT2x3u3=x+ωTx+ω2T2x3
Jednoduchým dosadením sa môžeme presvedčiť, že Tu1=u1, Tu2=ωu2 a Tu3=ω2u3.

Takmer rovnako by táto časť podľa mňa fungovala pre n-tú mocninu.

*********

Ak si zvolíme ľubovoľnú bázu priestoru V, tak dostaneme zobrazenie T:VVVVVV určené ako
T:vivjvkvjvkvi
pre 1i,j,kn.

Takéto zobrazenie spĺňa T3=id a máme teda rozklad VVV=U1U2U3. Mali by sme skontrolovať aj to, že U1, U2 a U3CG-podmoduly, overenie bude ale zrejme veľmi podobné ako v prípade VV v Proposition 19.12.

Pokúsme sa ešte teda vyrátať charakter zodpovedajúci podmodulu U1.

Ako bázové vektory pre U1 môžeme zvoliť vektory vijk=vivjvk+vjvkvi+vkvivj3 pre 1i,j,kn. (Sú to vlastne U1-zložky bázových vektorov v1,,vn.)

Koľko vektorov sme takto dostali?
* pre i<j<k dostaneme (n3) rôznych vektorov;
* pre i=j<k dostaneme (n2) rôznych vektorov;
* pre i<j=k dostaneme (n2) rôznych vektorov;
* pre i=j=k dostaneme n rôznych vektorov.

Spolu máme (n+23)=(n+2)(n+1)n6 bázových vektorov.
Spoiler:
(n3)+(n2)+(n2)+(n1)=(n+13)+(n+12)=(n+23)
Zvoľme teraz bázu v1,,vn takú, v ktorej je gG reprezentované diagonálnou maticou; t.j vig=xivi.
Potom vo VVV máme vivjvk=xixjxkvivjvk.
Teda by sme chceli vyrátať
χU1(g)=i<j<kxixjxk+ijx2ixj+ix3i;
pričom túto hodnotu by sme radi vyjadrili nejako pomocou známych hodnôt χ(g)=xi, χ(g2)=x2i a χ(g3)=x3i.

Dá sa zrátať, že χU1(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6.
Ako malú skúšku správnosti môžeme skúsiť, že χU1(1)=n3+3n2+2n6 skutočne dáva dimenziu podpriestoru U1.
Spoiler:
Kvôli stručnosti budem písať namiesto i<j<kxixjxk už iba xixjxk; aj všetky ostatné sumy sú myslené tak, že ich treba doplniť na príslušné symetrické polynómy. Napríklad zápisom x2ixj myslím ijx2ixj.
χ(g)3=(xixjxk)3=x3i+6xixjxk+3x2ixj
χ(g)χ(g2)=(xi)(xixj)=x3i+x2ixj
χ(g3)=x3i
Nejakou lineárnou kombináciou týchto 3 hodnôt chceme dostať χU1(g)=xixjxk+x2ixj+x3i.
Z uvedených vyjadrení sa už dajú ľahko nájsť príslušné koeficienty.
Zistili sme, že pre každý charakter χ by aj funkcia
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6
mala byť charakterom.

Konkrétne príklady

Azda by nebolo zlé vyskúšať to aspoň na jednom konkrétnom príklad - opäť ako akúsi skúšku správnosti.

Skúsme napríklad S3; pre túto grupu poznáme triedy konjugácie aj tabuľku charakterov.

g1(12)(123)χ1(g)111χ2(g)111χ3(g)201

Všimnime si, že ak g=(12), tak g2=1 a g3=(12), teda v\tomto prípade máme
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)χ(1)+2χ(g)6.
Ak g=(123), tak g a g2 sú konjugované a g3=1, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)2+2χ(1)6

Ak pre ireduciblné charaktery skúsime použiť príslušný vzorec, tak dostaneme:
g1(12)(123)g211(132)g31(12)(123)χ1(g)111χ2(g)111χ3(g)201ψ1(g)111ψ2(g)111ψ3(g)401
Vidíme, že ψ1=χ1, ψ2=χ2 a ψ3=χ1+χ2+χ3; čiže ide skutočne o charaktery.

Skúsme aj nejakú grupu, kde sa vyskytnú v tabuľke charakterov aj komplexné čísla; napríklad A4. Tabuľka charakterov vyzerá takto

gid(12)(34)(123)(132)|CG(g)|12433χ1(g)1111χ2(g)11ωωχ3(g)11ω2ω2χ4(g)3100

Opät chceme zrátať charakter ψ. Ak g=(12)(34), tak g2=1 a g3=g, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)6=χ(g)3+3χ(g)χ(1)+2χ(g)6.

Pre prvky rádu 3, t.j. g=(123) alebo g=(132) máme g2=g1 a g3=1, teda
ψ(g)=χ(g)3+3χ(g)χ(g1)+2χ(1)6=χ(g)3+3χ(g)¯χ(g)+2χ(1)6.

gid(12)(34)(123)(132)χ1(g)1111χ2(g)11ωωχ3(g)11ω2ω2χ4(g)3100ψ1(g)1111ψ2(g)1111ψ3(g)1111ψ4(g)10211

V prvých troch prípadoch vyšiel triviálny charakter a v poslednom sme dostali ψ4=χ1+3χ3.

Čo by sa ešte dalo robiť

* Neoveril som poriadne, či sú to naozaj CG-podmoduly.
* Skúsiť dorátať charaktery U2 a U3. (Vieme o nich niečo povedať aj bez počítania? Budú mať rovnakú dimenziu? Budú rovnaké; prípadne komplexne združené?)
* Ako to bude s vyššími mocninami?
* Je pravdepodobné, že si už niekto pred nami takúto otázku položil; mohli by sme to skúsiť nájsť niekde v literatúre. (Na Wikipedii sa výsledok pre druhú mocninu spomína v článku Frobenius-Schur indicator. Spomínajú tam aj Higher Frobenius-Schur indicators; ale nepíšu, ako sa z nich dajú dostať charaktery.)
Martin Sleziak
Posts: 5817
Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm

Re: Čo dostaneme z tretej mocniny charakteru?

Post by Martin Sleziak »

V prípade problémov so zobrazením skrytých častí (spoiler) skúste použiť tento návod.
Martin Sleziak
Posts: 5817
Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm

Re: Čo dostaneme z tretej mocniny charakteru?

Post by Martin Sleziak »

Keď sa na to teraz ešte raz pozerám, tak mi tam chýba kopec vektorov, ktoré majú byť v U1.
Síce som správne vynechal vektory v231 a v312, ktoré sa zhodujú s v123; nikde však nemám vektor v132=v321=v213=. Podobne pre hocijaké i<j<k.

Takisto mi niečo bude zrejme chýbať aj v tých možnostiach, kde sa niektoré z čísel i,j,k zhodovali.

Niekedy si snáď nájdem čas a pokúsim si to znovu prejsť a - ak sa mi podarí - napísať sem opravené riešenie. (Ak to medzičasom nenájdeme niekde hotové.)

EDIT: Ešte sem dopíšem, že hoci to, čo som napísal v prvom príspevku nebolo správne; až tak úplne zbytočné to nie je.

Keby sme o podpriestore generovanom vektormi
wijk=vivjvk+vjvkvi+vkvivj+vivkvj+vkvjvi+vjvivk6
ukázali, že je to CG-podmodul, tak výpočty, ktoré som robil hore, by nám mali dať presne ten charakter, ktorý som vyrátal tam - vtedy som si chybne myslel, že pôjde pre charakter pre U1={x;x=Tx}. (Vektory wijk sa zdajú byť prirodzeným kandidátom na bázu podpriestoru W1={x;x=Sx}, kde S:vivjvk6wijk. Aby sa overilo, že tento podpriestor je aj CG-podmodul, stačí skontrolovať, že S je CG-homomorfizmus a potom použiť podobný postup, ako sme spravili pri VV a symetrickej časti tohoto modulu.)

Podľa toho sa zdá, že keď by sme to skúsili robiť o niečo rozumnejšie, než som to skúšal pôvodne, tak VVV by sa mohol dať rozložiť na viac podmodulov; nie iba na 3.
Martin Sleziak
Posts: 5817
Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm

Re: Čo dostaneme z tretej mocniny charakteru?

Post by Martin Sleziak »

Tak nakoniec som našiel na MSE dve otázky, ktoré sa pýtajú v podstate to isté, ako som riešil tu.
* How to generalise (2χ)(g)=12(χ(g)2χ(g2))?
* Characters of Symmetric and Antisymmetric Powers

Píše sa tam o niečom, čo volajú symmetrization of a character; dokonca je to vraj predpogramované v GAPe.

V jednej z odpovedí je odkaz na knihu K. Lux, H. Pahlings: Representations of Groups. A computational approach.

Na s.145 tam tvrdia (Definition 2.7.8 a Theorem 2.7.9), že takáto funkcia bude charakterom:
1m!σSmψ(σ)mj=1χ(gj)aj(σ)
pre ľubovoľný charakter χ grupy G a ľubovoľný ireducibilný charakter ψ grupy Sm, pričom aj(σ) označuje počet j-cyklov v permutácii σ.
(V knihe je 1/n! a nie 1/m!; predpokladám, že to je preklep, keď sa tam nijaké n nevyskytuje.)
A ďalej tvrdia aj to že, χm dostaneme ako súčet takých funkcií cez všetky ireducibilné charaktery ψ grupy Sm.
(Oni to tam formulujú trochu inak - je tam podmienka, ψ dostaneme z nejakého "simple CSm-module"; to čo mi voláme irreducible CG-module v tejto knihe volajú simple CG-module; pozri Definition 1.1.16.)

Na s.146 sa potom na to pozrú pre n=3:
Example 2.7.10 From the character table of S3 (Example 2.1.20) we see that
for any ordinary character χ of an arbitrary group G we have
χ[3](g)=16(χ(g)3+3χ(g)2χ(g2)+2χ(g3))χ[13](g)=16(χ(g)33χ(g)2χ(g2)+2χ(g3))χ[2,1](g)=13(χ(g)3χ(g3))
In particular, we see that χ[13]=0 if χ(1)=2.

Skúsme detailne skontrolovať pre triviálny charakter; t.j ψ(g)=1.
Tam máme 3 permutácie cyklového typu (12), pre ktoré je a1=1, a2=1. Ďalej máme 2 trojcykly, pre ne a3=1. A ešte pre identitu je a1=3. (Ostatné aj sú nulové.)
16σSmψ(σ)3j=1χ(gj)aj(σ)=16(χ(g)3+3χ(g)χ(g2)+2χ(g3)).
Pre ostatné dva ireducibilné charaktery by sme to spravili podobne.

Môžeme si ešte všimnúť, že pre n=2 takto skutočne dostaneme dva charaktery χS=12(χ(g)2+χ(g2)) a χA=12(χ(g)2χ(g2)), čiže sa na to môžeme pozerať ako na zovšeobecnenie Proposition 19.12 z našej knihy.
Post Reply