Tak som rozmýšľal, či nejako nevieme zdôvodniť vždy (pre hocijaké $n$), že to vyjde ireducibilné. Ide teda o overenie, či $\langle\psi,\psi\rangle=1$, čo je to isté ako $\frac1{n!}\sum\limits_{g\in S_n} |\operatorname{Fix}(g)|^2=2$.
Spoiler:
Ja sem napíšem zdôvodnenie cez Burnsidovu lemu, ktoré som si tam prečítal. (Tam je to spravené o čosi všeobecnejšie.)
Ak si vezmeme množinu $M=\{1,2,\dots,n\}\times\{1,2,\dots,n\}$ a na nej akciu grupy $S_n$ určenú ako
$$(a,b)g=(ag,bg),$$
tak dostaneme iba dve orbity
$$
\begin{gather*}
M_1=\{(a,b)\in M; a=b\}\\
M_2=\{(a,b)\in M; a\ne b\}
\end{gather*}
$$
Podľa Burnsidovej lemy sa dá počet orbít zrátať ako priemerný počet prvkov fixovaných jedným prvkom grupy; v tomto prípade dostaneme
$$2=\frac1{|G|}\sum_{g\in G}|\operatorname{Fix}(g)|^2.$$
*********
Pozeral som sa aj či takéto niečo nájdem v našej knihe.
Našiel som Example 19.16(b) na s.200, kde robia s grupou $S_5$ a ukáže sa, že tento charakter je ireducibilný.
Všeobecne pre $S_n$ je to v Example 29.11 na s. 343; tiež to robia cez Burnsidovu lemu (v knihe je to ako Proposition 29.4).
***********
Teraz teda vlastne vieme, ako vyzerá rozklad permutačného modulu pre grupu $S_n$ na súčet ireducibilných podmodulov. (Myslím, že na toto sa niekto pýtal kedysi, keď sme robili Exercise 4.1, kde sme na príklade $S_3$ vlastne prvýkrát videli rozklad, o ktorom sme sa neskôr naučili v Maschkeho vete)