Písomka 1, skupina B, príklad 3
Moderators: Martin Sleziak, TomasRusin, Veronika Lackova, Nina Hronkovičová, bpokorna, davidwilsch, jaroslav.gurican, makovnik
-
- Posts: 250
- Joined: Fri Aug 31, 2012 4:34 pm
Písomka 1, skupina B, príklad 3
Nech M={(x1,x2,x3)∈R3; 3x1=x2−x3}. Overte (svoje tvrdenie dokážte), či je M podpriestorom vektorového priestoru R3 (ako vektorového priestoru nad poľom R, sčítanie "po zložkách", násobenie skalárom "po zložkách", t.j. "bežný" vektorový priestor trojíc reálnych čísiel; netreba overovať, že (R,+,⋅) je pole).
-
- Posts: 5818
- Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm
Re: Písomka 1, skupina B, príklad 3
Aspoň trochu by sme mali z nejakej geometrickej intuície vidieť, že by to mal byť podpriestor:
* Zo strednej školy poznáme všeobecnú rovnicu roviny. V našom prípade 3x1−x2+x3=0 vyjadruje rovinu v R3, ktorá prechádza nulou. Takže to je podpriestor.
* Toto sme v čase písomky ešte nemali, ale teraz z prednášky už vieme, že množina riešení homogénnej sústavy tvorí podpriestor. Toto je veľmi jednoduchý príklad sústavy; má iba jednu rovnicu.
Poďme ale teda štandardným spôsobom overiť podmienky z definície podpriestoru.
vektor (x1,x2,x3) patrí do M p.v.k. 3x1=x2−x3.
1. Neprázdnosť.
Platí (0,0,0)∈M, teda M≠∅. (Stačí skontrolovať, že 3⋅0=0−0.)
2. Súčet. Chceme skontrolovať, či pre →x,→y∈M platí aj →x+→y∈M.
Označme →x=(x1,x2,x3), →y=(y1,y2,y3). Potom pre vektor →x+→y=(x1+y1,x2+y2,x3+y3) platí
3(x1+y1)=3x1+3y1=(x2−x3)+(y2−y3)=(x2+y2)−(x3+y3),
a teda →x+→y∈M.
3. Skalárny násobok. Máme overiť, či pre c∈R a →x=(x1,x2,x3)∈M platí aj c→x=(cx1,cx2,cx3)∈M.
Z rovnosti cx1=c(x2−x3)=cx2−cx3
Samozrejme, dalo sa to robiť aj rôznymi inými spôsobmi. (Máme viacero ekvivalentných podmienok pre podpriestor. A navyše množinu M vieme prepísať aj inými spôsobmi.)
* Zo strednej školy poznáme všeobecnú rovnicu roviny. V našom prípade 3x1−x2+x3=0 vyjadruje rovinu v R3, ktorá prechádza nulou. Takže to je podpriestor.
* Toto sme v čase písomky ešte nemali, ale teraz z prednášky už vieme, že množina riešení homogénnej sústavy tvorí podpriestor. Toto je veľmi jednoduchý príklad sústavy; má iba jednu rovnicu.
Poďme ale teda štandardným spôsobom overiť podmienky z definície podpriestoru.
vektor (x1,x2,x3) patrí do M p.v.k. 3x1=x2−x3.
1. Neprázdnosť.
Platí (0,0,0)∈M, teda M≠∅. (Stačí skontrolovať, že 3⋅0=0−0.)
2. Súčet. Chceme skontrolovať, či pre →x,→y∈M platí aj →x+→y∈M.
Označme →x=(x1,x2,x3), →y=(y1,y2,y3). Potom pre vektor →x+→y=(x1+y1,x2+y2,x3+y3) platí
3(x1+y1)=3x1+3y1=(x2−x3)+(y2−y3)=(x2+y2)−(x3+y3),
a teda →x+→y∈M.
3. Skalárny násobok. Máme overiť, či pre c∈R a →x=(x1,x2,x3)∈M platí aj c→x=(cx1,cx2,cx3)∈M.
Z rovnosti cx1=c(x2−x3)=cx2−cx3
vidíme, že c→x∈M.
Samozrejme, dalo sa to robiť aj rôznymi inými spôsobmi. (Máme viacero ekvivalentných podmienok pre podpriestor. A navyše množinu M vieme prepísať aj inými spôsobmi.)
-
- Posts: 5818
- Joined: Mon Jan 02, 2012 5:25 pm
Re: Písomka 1, skupina B, príklad 3
Komentáre k niektorým odovzdaným riešeniam.
Toto je zamýšľané ako poznámky k tretej úlohe (o podpriestore) pre obe skupiny - veci, ktoré sa vyskytli v tých písomkách, ktoré som opravoval ja.
Niektorí používate termín "vektorové pole" - pričom zväčša ste zrejme mali na mysli vektorový priestor. (Aspoň tak to vyzeralo podľa kontextu, v ktorom bol tento termín použítý.)
Pripomeniem, že v definícii vektorového priestoru je aj to, že M≠∅. Oplatí sa to kontrolovať tak, že skúsim, či →0∈M. (Ak tam totiž nulový vektor nepatrí, tak viem hneď povedať, že nejde o podpriestor.)
V tretej úlohe ste niektorí napísali že M⊆R3; a teda je to podpriestor.
Že ide o podmnožinu R3 je na prvý pohľad jasné zo zadania. Úloha bola zistiť, či to je vektorový podpriestor; tam musia byť splnené ešte aj nejaké ďalšie podmienky.
Ak chceme nájsť príklad ukazujúci, že M nie je podpriestor, tak by som potreboval vektory také, že →α,→β∈M a súčasne →α,→β∉M.
Alebo ak chcem ukázať, že nie je splnená druhá podmienka, tak potrebujem nájsť skalár c∈R a vektor →α∈M tak, aby platilo →α∈M a súčasne c→α∉M.
Ak som našiel vektory také, že →α,→β∉M a →α+→β∉M, tak to nestačí na zdôvodnenie, že M nie je podpriestor.
Ak som našiel skalár a vektor také, že →α∉M a aj c→α∉M, tak to tiež nemusí nutne znamenať, že M nie je podpriestor.
Toto je zamýšľané ako poznámky k tretej úlohe (o podpriestore) pre obe skupiny - veci, ktoré sa vyskytli v tých písomkách, ktoré som opravoval ja.
Niektorí používate termín "vektorové pole" - pričom zväčša ste zrejme mali na mysli vektorový priestor. (Aspoň tak to vyzeralo podľa kontextu, v ktorom bol tento termín použítý.)
Pripomeniem, že v definícii vektorového priestoru je aj to, že M≠∅. Oplatí sa to kontrolovať tak, že skúsim, či →0∈M. (Ak tam totiž nulový vektor nepatrí, tak viem hneď povedať, že nejde o podpriestor.)
V tretej úlohe ste niektorí napísali že M⊆R3; a teda je to podpriestor.
Že ide o podmnožinu R3 je na prvý pohľad jasné zo zadania. Úloha bola zistiť, či to je vektorový podpriestor; tam musia byť splnené ešte aj nejaké ďalšie podmienky.
Ak chceme nájsť príklad ukazujúci, že M nie je podpriestor, tak by som potreboval vektory také, že →α,→β∈M a súčasne →α,→β∉M.
Alebo ak chcem ukázať, že nie je splnená druhá podmienka, tak potrebujem nájsť skalár c∈R a vektor →α∈M tak, aby platilo →α∈M a súčasne c→α∉M.
Ak som našiel vektory také, že →α,→β∉M a →α+→β∉M, tak to nestačí na zdôvodnenie, že M nie je podpriestor.
Ak som našiel skalár a vektor také, že →α∉M a aj c→α∉M, tak to tiež nemusí nutne znamenať, že M nie je podpriestor.