Toto je pre nás vcelku prirodzená definícia, lebo od prvého ročníka pracujeme s riadkovými vektormi, lineárne zobrazenia prislúchajúce matici A sme definovali ako →x↦→xA, atď.
Je veľa textov, ktoré používa stĺpcové vektory. (Pravdepodobne sú častejšie ako stĺpcové.) To znamená, že by sme hľadali vektory také, že A→xT=λ→xT.
To, že sa vyskytujú obe konvencie, je spomenuté aj na Wikipedii.
Pridám aj linku na podobný topic vo fóre k inému predmetu: viewtopic.php?t=1687
*************************
Pokiaľ odo mňa dostanete v rámci tejto prednášky (na domácu úlohu, na písomke, na skúške) príklad, kde máte za úlohu vypočítať vlastné vektory; tak by som očakával, že použijete definíciu z tejto prednášky. Alebo - ak ste sa učili z nejakých iných zdrojov a zvykli ste si pracovať so stĺpcovými vektormi - tak že aspoň upozorníte na to, že vaša definícia iné.
Ak sú vlastné vektory potrebné len ako pomocná vec, tak si treba uvedomiť, čo z vecí, ktoré sme si hovorili bude platiť aj pre stĺpcové vlastné vektory. (V prípade, že chcete počítať so stĺpcovými vektormi.)
Skúsme sa pozrieť na to, ako by to bolo s výpočtom Jordanovho tvaru.
Úloha Nájdite charakteristický polynóm a Jordanov tvar matice
A=(24−30−210−42).
Nájdite aj príslušnú maticu prechodu a zapíšte príslušnú maticovú rovnosť.
Chcem najprv nájsť stĺpcové vlastné vektory, t.j. vektory, ktoré spĺňajú A→xT=λ→xT. Táto rovnosť je ekvivalentná s (A−λI)→xT=→0T, čiže na to, aby bola riešiteľná, musí matica A−λI byť singulárna, teda musí platiť |A−λI|=0. Teda prípustné čísla λ nájdeme opäť ako korene charakteristického polynómu. (Čiže pri výpočte vlastných čísel je úplne jedno, či pracujeme s riadkovými alebo stĺpcovými vektormi.) Pri hladaní vlastných vektorov sa zmení to, že teraz riešime sústavu s maticou A−λI, teda maticu netransponujeme.
Charakteristický polynóm.
|A−xI|=|2−x4−30−2−x10−42−x|=(2−x)|−2−x1−42−x|=(2−x)[(x−2)(x+2)+4]=(2−x)(x2−4+x)=(2−x)x2.
Vlastné čísla sú 0 a 2.
Stĺpcové vlastné vektory k vlastnému číslu 2.
A−2I=(04−30−410−40)∼(010001000)
Priestor riešení je (1,0,0).
Stĺpcové vlastné vektory k vlastnému číslu 0.
A=(24−30−210−42)∼(20−10−21000)∼(−2010−21000)
Priestor riešení je [(1,1,2)].
Našli sme iba jeden vlastný vektor k 0. Budeme teda hľadať zovšeobecnené vlastné vektory, to znamená, že riešime sústavu (A−λI)→xT=→0T.
(24−3|10−21|10−42|2)∼(24−3|10−21|1000|0)∼(20−1|30−21|1000|0)∼(−201|−30−21|1000|0)
Jedno z riešení je (2,0,1).
Teraz by sme radi nejako skúsili poskladať z vektorov, ktoré sme našli, maticu; ktorá dá do súvisu nejako maticu A a jej Jordanov tvar J.
Ak P=(→αT1,→αT2,→α3) (t.j. označili sme si ako →α1, →α2, →α3 stĺpce matice A) tak si môžeme všimnúť, že platí:
AP=A(→αT1,→αT2,→α3)=(A→αT1,A→αT2,A→α3)
PJ=(→αT1,→αT2,→α3)J=(→αT1,→αT2,→αT3)(λ1100λ1000λ2)=(λ1→αT1,λ1→αT2+→αT1,λ2→αT3)
(V našom prípade λ1=0 a λ2=2; chcel som túto rovnosť napísať tak, aby bolo aspoň trochu vidno, že to bude fungovať aj všeobecne.)
Ak chceme, aby platila rovnosť AP=PJ, tak musia platiť rovnosti
A→αT1=λ1→αT1
A→αT2=λ1→αT2+→αT1
A→α3T=λ2→α31
Prvá a tretia rovnosť nám hovorí, že do prvého a tretieho stĺpca by sme mali dať (stĺpcové) vlastné vektory k λ1 a λ3. Čo s druhým stĺpcom? Tam by mal byt vektor spĺňajúci A→αT2−λ1→αT2=→αT1, čomu vyhovujú presne riešenia sústavy (A−λ1)→αT=→αT1.
Keď teda tieto vektory poukladáme v uvedenom poradí dostaneme
P=(121100210)
tak dostaneme maticu P takú, že AP=PJ, teda P−1AP=J, kde J=(010000002).
Ľahko môžeme skontrolovať, či to naozaj sedí. Napríklad na WolframAlpha zadaním inverse([[1,2,1],[1,0,0],[2,1,0]])*[[2,4,-3],[0,-2,1],[0,-4,2]]*[[1,2,1],[1,0,0],[2,1,0]].
*************************
Skúsme sa ešte pozrieť ako by vyzerali tie isté výpočty, keby sme použili riadkové vektory; tak ako sme zvyknutí.
Spoiler: