Spomenul som dve možnosti riešenia, ale ukázali sme si len jednu; o druhej som len povedal ako sa ráta. Tak sem dám príklad takého typu.Pre zobrazenie f:Z45→Z45 určené zadanou maticou nájdite bázu a dimenziu jeho jadra aj obrazu.
(1141231114332103)
Pre istotu najprv pripomeniem, čo všetko vieme o jadre a obraze.
Pre lineárne zobrazenie f:V→W definujeme jadro a obraz ako
Kerf={→a∈V;f(→a)=→0}
Imf=f(V)={f(→a);→a∈V}
Pre ich dimenzie platí dim(Kerf)+dim(Imf)=dim(V).
Dokonca z vety o izomorfizme vieme o niečo viac:
Imf≅V/Kerf
Riešenie 1
Obraz. Najprv vyrátame dimenziu a bázu Imf. Vieme, že podpriestor Imf je generovaný obrazmi bázových vektorov. To znamená, že vlastne hľadáme bázu podpriestoru generovaného riadkami zadanej matice.
(1141231114332103)∼ (1141013403420421)∼ (1141013400000000)∼ (1012013400000000)
Zistili sme, že dim(Imf)=2 a že bázu tohoto podpriestoru tvoria vektory (1,0,1,2) a (0,1,3,4).
Jadro. Ak chcem nájsť bázu jadra, znamená to, že chceme nájsť vektory, ktoré spĺňajú rovnosť
f(→a)=→aA=→0.
Transponovaním dostaneme
A→aT=→0T,
čo znamená, že hľadané vektory sú presne riešenia homogénnej sústavy s maticou AT. Takže nám stačí vyriešiť túto sústavu.
Upravíme maticu AT najprv na redukovaný tvar:
AT=(1212134141301133)∼ (1212013403420421)∼ (1212013400000000)∼ (1004013400000000)
Z poslednej matice vieme vyčítať ako vyzerá podpriestor riešení tejto sústavy, čo je presne Kerf. Dostaneme
Kerf=[(0,2,1,0),(1,1,0,1)]
Dimenzia jadra je dim(Kerf)=2, bázu tvoria vektory (0,2,1,0), (1,1,0,1)].
Môžeme si všimnúť, že dim(Kerf)+dim(Imf)=4.
Takisto vieme ľahko skontrolovať, že tieto dva vektory sa skutočne zobrazia na nulový vektor.
Riešenie 2:
Skúsme celú úlohu riešiť trochu inak. Napíšeme si ešte jeden stĺpec s vektormi zo štandardnej bázy. T.j. podobne ako pri hľadaní matice zobrazenia to máme zapísané tak, že vľavo máme vektor a vpravo jeho obraz.
(10001141010023110010143300012103)
A teraz opäť budeme robiť riadkové úpravy a budeme sa snažiť vpravo dostať redukovaný tvar.
(10001141010023110010143300012103)∼ (10001141310001344010034230010421)∼ (10001141310001340210000011010000)∼ (34001012310001340210000011010000)
Keď si všímame iba pravú časť, tak sme vlastne dostali dim(Imf)=2 a našli sme aj bázu podpriestoru Imf.
Súčasne vidíme, že vektory (0,2,1,0) a (1,1,0,1) patria do Kerf (pretože sa zobrazia na nulu).
Tieto vektory sú lineárne nezávislé. (Všetky 4 vektory na ľavej strane sú lineárne nezávislé; dostali sme ich totiž zo štandardnej bázy elementárnymi riadkovými operáciami.)
A navyše vieme, že dim(Kerf)=4−dim(Imf)=2.
Ak teda poznáme dimenziu jadra a našli sme v jadre toľko lineárne nezávislých vektorov, koľko je jeho dimenzia, tak tieto vektory tvoria bázu.
Teda dim(Kerf)=2 a báza jadra je napríklad (1,1,0,1), (0,2,1,0).
Výhody druhého riešenia
Pri druhom výpočte sme síce počítali s väčšou maticou, ale na druhej strane
- Vyrátali sme obe veci naraz.
- Vieme robiť skúšku po každom kroku - už sme hovorili o tom ako: viewtopic.php?t=531
- Vieme na konci skontrolovať, či vektory (1,0,1,2) a (0,1,3,4) skutočne patria do obrazu. Stačí sa pozrieť, či naozaj platí f(3,4,0,0)=(1,0,1,2) a f(3,1,0,0)=(0,1,3,4)