Na dnešnom seminári sme pracovali s Dedekindovsky úplnými (lineárnymi) usporiadaniami. Tam sme použili veľmi podobnú úvahu, akurát pre neprázdne ohraničené množiny. Robili sme to preto, aby bolo vidieť, že tieto dve podmienky sú pre lineárne usporiadanú množinu ekvivalentné:Lemma 34. Let $P$ be an order in which $\bigwedge H$ exists for all $H\subseteq P$. Then $P$ is a complete lattice.
Proof. For $H\subseteq P$, let $K$ be the set of all upper bounds of $H$. By hypothesis, $\bigwedge K$ exists; set $a=\bigwedge K$. If $h\in H$, then $h\le k$ for all $k\in K$; therefore $h\le a$ and $a\in K$. Thus $a$ is the smallest member of $K$, that is, $a=\bigvee H$.
- každá neprázdna zhora ohraničená množina má suprémum;
- každá neprázdna zdola ohraničená množina má infimum.
Ak som nič neprehliadol, tak v takej podobe ako je to napísané v Grätzerovej knihe, by to prešlo pre ľubovoľné čiastočné usporiadania. (T.j. dôkaz ktorý som skopíroval by sa mal dať takmer bez zmeny zopakovať ak podmienku, že existujú supréma, obmedzíme z ľubovoľných množín iba na neprázdne zhora ohraničené. Ak začneme s takouto množinou $H$, tak aj množina $K$ jej horných ohraničení bude neprázdna. A je očividne aj zdola ohraničená.)
Napriek tomu, že to je pomerne jednoduchá vec, ja som si takéto otáčanie suprém a infím dosť dlho neuvedomoval, čo bol vlastne aj dôvod, prečo som sa na to pýtal tu: What is lattice with arbitrary suprema called? (A vlastne vtedy som sa dozvedel, že takto to funguje vo zväzoch a keď človek narazí na niečo podobné v inom kontexte, tak už nie je veľmi ťažké si to rozmyslieť, keď už niečo podobné raz videl.)