Objavilo sa jedno pomerne originálne riešenie, ktoré si zaslúži komentár. (Keďže z neho možno vidieť nejaké zaujímavé veci, aj keď na túto konkrétnu úlohu by ich nebolo treba.)$\newcommand{\intrv}[2]{\langle #1,#2 \rangle}\newcommand{\skal}[2]{\intrv{\vec{#1}}{\vec{#2}}}\newcommand{\skl}[2]{\intrv{#1}{#2}}$
Riešenie v takej podobe ako bolo odovzdané som dal
sem.
Ja ho to budem parafrázovať a niektoré veci poviem trošičku inak. (Pretože k niektorým krokom som chcel dopísať detailnejšie komentáre.)
Riešenie.
Označme si vektory, ktoré generujú $S$ ako $\vec u_1,\vec u_2,\vec u_3$. (Skontrolovali sme už, že sú lineárne nezávislé.)
Podpriestor $S^\bot$ je potom jednorozmerný, generátor označme $\vec v_4$.
Tieto štyri vektory tvoria bázu $\mathbb R^4$, každý vektor sa dá (jednoznačne) vyjadriť ako ich lineárne kombinácia, teda vieme takto vyjadriť aj vektory štandardnej bázy:
\begin{align*}
\vec e_1&=\alpha_1\vec u_1+\alpha_2\vec u_2+\alpha_3\vec u_3+\alpha_4\vec v_4\\
\vec e_2&=\beta_1\vec u_1+\beta_2\vec u_2+\beta_3\vec u_3+\beta_4\vec v_4\\
\vec e_3&=\gamma_1\vec u_1+\gamma_2\vec u_2+\gamma_3\vec u_3+\gamma_4\vec v_4\\
\vec e_4&=\delta_1\vec u_1+\delta_2\vec u_2+\delta_3\vec u_3+\delta_4\vec v_4\\
\end{align*}
Na nájdenie matice zobrazenia nás zaujímajú $f(\vec e_1),\dots,f(\vec e_4)$.
Z linearity a z toho, že $f(\vec u_i)=\vec u_i$ a $f(\vec v_i)=\vec 0$ dostaneme:
\begin{align*}
f(\vec e_1)&=\alpha_1\vec u_1+\alpha_2\vec u_2+\alpha_3\vec u_3\\
f(\vec e_2)&=\beta_1\vec u_1+\beta_2\vec u_2+\beta_3\vec u_3\\
f(\vec e_3)&=\gamma_1\vec u_1+\gamma_2\vec u_2+\gamma_3\vec u_3\\
f(\vec e_4)&=\delta_1\vec u_1+\delta_2\vec u_2+\delta_3\vec u_3\\
\end{align*}
Vidíme, že nám stačí nejako nájsť $\alpha_1,\dots\alpha_3$, podobne pre bety, gamy, delty.
Mohli by sme rátať sústavu, ktorú sme uviedli vyššie. Nevýhoda je, že by sme zbytočne počítali $\alpha_4$, $\beta_4$, $\gamma_4$, $\delta_4$, ktoré reálne nepotrebujeme.
Všimnime si, že ak rovnice ktoré sme si napísali vyššie vynásobíme skalárne s $\vec u_1$, $\vec u_2$, $\vec u_3$, tak člen obsahujúci $\vec v_4$ vypadne.
\begin{align*}
\skal{e_1}{u_1}&=\alpha_1\skal{u_1}{u_1}+\alpha_2\skal{u_2}{u_1}+\alpha_3\skal{u_3}{u_1}\\
\skal{e_1}{u_2}&=\alpha_1\skal{u_1}{u_2}+\alpha_2\skal{u_2}{u_2}+\alpha_3\skal{u_3}{u_2}\\
\skal{e_1}{u_3}&=\alpha_1\skal{u_1}{u_3}+\alpha_2\skal{u_2}{u_3}+\alpha_3\skal{u_3}{u_3}\\
\end{align*}
Takto sme dostali sústavu troch rovníc s tromi neznámymi, kde všetky koeficienty poznáme - a z nej môžeme vypočítať $\alpha_{1,2,3}$.
$$\left(\begin{array}{ccc|c}
\skal{u_1}{u_1} & \skal{u_2}{u_1} & \skal{u_3}{u_1} & \skal{e_1}{u_1} \\
\skal{u_1}{u_2} & \skal{u_2}{u_2} & \skal{u_3}{u_2} & \skal{e_1}{u_2} \\
\skal{u_1}{u_3} & \skal{u_2}{u_3} & \skal{u_3}{u_3} & \skal{e_1}{u_3} \\
\end{array}\right)$$
To isté môžeme urobiť pre bety, gamy i delty. Súčasne si môžeme všimnúť, že tieto sústavy majú rovnakú maticu, líšia sa len pravými stranami - vieme ich teda riešiť všetky štyri naraz.
$$\left(\begin{array}{ccc|cccc}
\skal{u_1}{u_1} & \skal{u_2}{u_1} & \skal{u_3}{u_1} & \skal{e_1}{u_1} & \skal{e_2}{u_1} & \skal{e_3}{u_1} & \skal{e_4}{u_1} \\
\skal{u_1}{u_2} & \skal{u_2}{u_2} & \skal{u_3}{u_2} & \skal{e_1}{u_2} & \skal{e_2}{u_2} & \skal{e_3}{u_2} & \skal{e_4}{u_2} \\
\skal{u_1}{u_3} & \skal{u_2}{u_3} & \skal{u_3}{u_3} & \skal{e_1}{u_3} & \skal{e_2}{u_3} & \skal{e_3}{u_3} & \skal{e_4}{u_3} \\
\end{array}\right)$$
Teraz keď už naozaj počítame so zadanými číslami (v tomto prípade zo skupiny D), tak dostaneme:
$$
\left(\begin{array}{ccc|cccc}
6 &-3 &-7 & 1 &-1 & 2 & 0 \\
-3 & 3 & 3 & 0 & 1 &-1 & 0 \\
-7 & 3 &11 & 0 & 1 &-3 & 1
\end{array}\right)\sim\dots\sim
\left(\begin{array}{ccc|cccc}
1 & 0 & 0 & 1 & 0 & 0 & 0 \\
0 & 1 & 0 & \frac12 & \frac13 &-\frac1{12} &-\frac7{12} \\
0 & 0 & 1 & \frac12 & 0 &-\frac14 & \frac14
\end{array}\right)
$$
Z výslednej matice vieme vyčítať $\alpha_1,\dots\alpha_3$ (z prvého stĺpca), podobne pre beta, gamy, delty.
T.j. máme napríklad $\alpha_1=1$, $\alpha_2=\frac12$, $\alpha_3=\frac12$ a pomocou týchto čísel dostaneme $f(\vec e_1)$.
Podobne $f(\vec e_2)$ môžeme dostať pomocou $\beta_1=\beta_3=0$, $\beta_2=\frac13$, ktoré sme vyčítali z druhého stĺpca.
(1,-1,2,0),(0,1,-1,-1),
\begin{align*}
f(\vec e_1)&=\vec u_1+\frac12\vec u_2+\frac12\vec u_3=(1,-1,2,0)+\frac12(0,1,-1,-1)+\frac12(0,1,-3,1)=(1,0,0,0)\\
f(\vec e_2)&=\frac13\vec u_2=\frac13(0,1,-1,-1)=(0,\frac13,-\frac13,-\frac13)\\
f(\vec e_3)&=-\frac1{12}\vec u_2-\frac14\vec u_3=-\frac1{12}(0,1,-1,-1)-\frac14(0,1,-3,1)=(0,-\frac13,\frac56,-\frac16)\\
f(\vec e_4)&=-\frac7{12}\vec u_2+\frac14\vec u_3=-\frac7{12}(0,1,-1,-1)+\frac14(0,1,-3,1)=(0,-\frac13,-\frac16,\frac56)\\
\end{align*}
Teda naozaj dostávame
$$P=\begin{pmatrix}
1 & 0 & 0 & 0 \\
0 & \frac13 &-\frac13 &-\frac13 \\
0 &-\frac13 & \frac56 &-\frac16 \\
0 &-\frac13 &-\frac16 & \frac56 \\
\end{pmatrix}.$$
Zovšeobecnenie.
Napriek tomu, že toto riešenie bolo zdĺhavejšie ako výpočet pomocou projekcie na $S^\bot$, zdalo sa mi zaujímavé, keďže na ňom môžeme ukázať nejaké veci, ktoré platia všeobecne.
Poďme sa zamyslieť nad tým, čo sme vlastne popritom vypočítali a či takéto niečo funguje všeobecne.
Označme si ako $A$ maticu, ktorej riadky sú $\vec u_1,\dots,\vec u_3$, t.j.
$$A=
\begin{pmatrix}
\vec u_1 \\ \vec u_2 \\ \vec u_3
\end{pmatrix}
$$
Všimnime si, že matica ktorá bola na ľavej strane predošlých výpočtov je matica kde prvok v $i$-tom riadku a $j$-tom stĺpci bol $\skal{u_i}{u_j}=\vec u_i \vec u_j^T$, čo je presne matica $AA^T$.
Vpravo je priamo matica $A$.
Takže sme riadkovými úpravami urobili niečo takéto:
$$
\left(\begin{array}{c|c}
AA^T & A
\end{array}\right)\sim
\left(\begin{array}{c|c}
I & X
\end{array}\right)
$$
Pretože vieme, že riadkové úpravy zodpovedajú vynásobením nejakou maticou zľava, tak máme $BAA^T=I$, $BA=X$, čiže
$$X=(AA^T)^{-1}A.$$
Teraz sa pozrieme na to, čo sme s touto maticou urobili ďalej. Pozreli sme sa na stĺpce a tie nám poslúžili ako koeficienty také, že lineárne kombinácie riadkov $A$ nám dali hľadanú maticu.
Robíme lineárne kombinácie riadkov - čiže to je opäť násobenie zľava. Všimnime si ale, že násobíme maticou $X^T$, koeficienty sme totiž brali zo stĺpcov.
Táto matica je rovná $$X^T=A^T((A^T)^TA^T)^{-1}.$$
Dostávame teda
$$X^T=A^T(AA^T)^{-1}$$
a
$$P=X^TA=A^T(AA^T)^{-1}A.$$
Vidíme, že sme dostali nejaký vzťah pre maticu projekcie - prirodzená otázka je či to bude takto fungovať vždy.
K tomuto len sformulujem veci, ktoré o tom platia - a môže ich brať ako hviezdičkové cvičenia. (Niečo z toho by sa asi dalo zdôvodniť aj pomocou postupu uvedeného vyššie - ale možno nájdete aj jednoduchšie riešenia.)
V prvom rade, nie je jasné či v uvedenom postupe sa vždy dá matica doupravovať do takého tvaru, aby sme vľavo mali $I$.
Úloha 1. Nech $A$ je matica rozmerov $m\times n$, ktorá má hodnosť $h(A)=m$ (t.j. riadky sú lineárne nezávislé). Potom matica $AA^T$ je regulárna.
Ak vieme, že platí takéto tvrdenie, tak výraz $(AA^T)^{-1}$ v matici, ktorá nám vyšla, má zmysel.
Môžeme si tiež povedať, že toto tvrdenie platí nielen pre štandadrný skalárny súčin.
Úloha 2. Majme priestor so skalárnym súčinom a $\vec u_1, \vec u_2, \dots, \vec u_n$ nech je jeho báza. Zoberme maticu $n\times n$ takú, že $a_{ij}=\skal{u_i}{u_j}$, t.j.
$$A=
\begin{pmatrix}
\skal{u_1}{u_1} & \skal{u_1}{u_2} & \ldots & \skal{u_1}{u_n} \\
\skal{u_2}{u_1} & \skal{u_2}{u_2} & \ldots & \skal{u_2}{u_n} \\
\vdots & & \ddots & \vdots \\
\skal{u_n}{u_1} & \skal{u_n}{u_2} & \ldots & \skal{u_n}{u_n} \\
\end{pmatrix}.
$$
Dokážte, že $\det(A)\ge 0$ a že tieto vektory sú lineárne nezávislé práve vtedy, keď $\det(A)>0$.
Táto matica sa zvykne volať Gramova matica. Wikipédia:
Gramian matrix.
Zatiaľ ignorujte časť o tom, že to je nezáporné - tú budete ľahšie vedieť vyriešiť, keď sa naučíme niečo o kvadratických formách.
Ale aspoň to, že $\det(A)\ne 0$ by ste asi vedeli ukázať aj teraz. Ak túto vec použijeme pre štandardný skalárny súčin, tak sme vlastne vyriešili úlohu 1.
Úloha 3. Nech $A$ je matica, ktorej riadky tvoria bázu podpriestoru $S$. Dokážte, že
$$P=X^TA=A^T(AA^T)^{-1}A.$$
je matica projekcie na podpriestor $S$.
Asi dosť často nájdete takýto vzorec pre ortogonálnu projekciu v inom tvare - závisí to od toho, či používame riadkové alebo stĺpcové vektory.
Napríklad
Wikipédia (
current revision).