7. prednáška (30.3.):
Ordinálne čísla:
Zadefinovali sme $\sum\limits_{i\in I} (A_i,\le_i)$ pre dobre usporidané množiny $(I,\le)$ a $(A_i,\le_i)$ (lexikografická suma).
Pomocou nej sme ešte raz ukázali, že systém dobre usporiadaných množín vieme vložiť do jednej d.u.m. ako podmnožiny - a teda aj ako počiatočné úseky. Potrebovali sme tu však dobré usporiadanie na indexovej množine $I$ - jedna možnosť by bola použiť WO; ako sa to dá urobiť bez AC som nechal ako cvičenie:
du04.pdf.
Vieme teraz ukázať, že aj pre ľubovoľný systém ordinálov máme nejakú množinu, do ktorého ho môžeme vnoriť.
Z toho sme napríklad už vedeli dostať:
* Každá množina ordinálov má suprémum.
* Každá množina ordinálov je dobre usporiadaná.
* Ordinály tvoria vlastnú triedu. (Wikipédia:
Burali-Forti paradox)
Kardinalita počiatočných vlastných úsekov.
Dokázali sme: Pre ľubovoľnú dobre usporiadanú množinu $(A,\le)$ máme dobré usporiadanie $\le^*$ také, že počiatočné úseky majú kardinalitu menšiu ako množina $A$.
Na konci som povedal ešte niečo o taktomto príklade: Chceme podmnožinu $A\subseteq\mathbb Q\times\mathbb Q$ takú, že všetky vertikálne rezy budú konečné a horizontálne nekonečné.
Dá sa urobiť aj o čosi viac - mal som to radšej sformulovať takto: $\mathbb Q\times\mathbb Q$ vieme rozdeliť na zjednotie dvoch disjunktných množín $V$ a $H$ tak, jedna z nich bude mať konečné všetky vertikálne a druhá všetky horizontálne rezy. (To je vlastnše úloha 6.1.2 v poznámkach k prednáške).
Túto verziu som opäť dal ako úlohu na stránku:
du05.pdf.
Robil som to ako ukážku toho, že aj pri konštrukcii matematickou indukciou sa niekedy hodí to, že v každom kroku indukcie sme použili menej objektov než je kardinalita celej množiny. To sa trochu podobá na vetu, ktorú sme práve videli - a pri dôkazoch transfinitnou indukciou sa takéto niečo vyskytne viackrát.
Ešte drobné poznámky:
Pridám sem zatiaľ linku na post, kde sú zhrnuté nejaké vlastnosti ordinálov (a je tam aj niečo k von Neumannovej konštrukcii):
viewtopic.php?t=1175
Nabudúce sa už chceme dostať k transfinitnej indukcii a transfinitnej rekurzii.
Niekedy sa ešte ale budem chcieť aspoň stručne vrátiť aj k porovnaniu tejto (naivnej) definície ordinálov s von Neumannovou definíciou. (Tú určite nechceme robiť detailne - stačí nám, že sme ordinály dostali jedným spôsobom. Ale patrilo by sa o nej aspoň niečo spomenúť.)
Aj dnes platí to, že to čo sme preberali nie je spísané v poznámkach, ktoré sú na stránke. (Ale sú tam aspoň slajdy - na ich základe si človek možno môže trochu pripomenúť čo sa robilo.)
Transfinitná indukcia a jej aplikácie už v poznámkach sú aspoň nejako. (Samozrejme, aj tam by sa dalo kadečo podopĺňať a poupravovať.)