Poznámka k ekvivalentným úpravám
Zápisy podobné ako tieto sa vyskytli vo viacerých písomkách (s tým, že tam bolo okomentované, čo ste robili alebo kde ste použili indukčný predpoklad):
\begin{align*}
1+2+\dots+2^n+2^{n+1} &= 2^{n+2}-1\\
2^{n+1}-1+2^{n+1} &= 2^{n+2}-1\\
2^{n+1}+2^{n+1} &= 2^{n+2}\\
2\cdot2^{n+1}&= 2\cdot2^{n+1}\\
0 &= 0
\end{align*}
Alebo
\begin{align*}
\sum\limits_{k=0}^{n+1} k!k &= (n+2)!-1\\
(n+1)!-1+(n+1)!(n+1) &= (n+2)!-1\\
(n+1)!+(n+1)!(n+1) &= (n+2)!\\
(n+1)!(n+2) &= (n+2)!
\end{align*}
Prísne vzaté, bez akéhokoľvek ďalšieho komentára to, čo je tu napísané, nie je správny dôkaz. (Nestrhával som vám body, chcem však, aby ste si uvedomili v čom je tu problém.)
Vlastne ste začali s tým, čo chcete dokázať a niečo z toho odvodili. Pri dôkaze naopak chceme nejako odvodiť práve tú rovnosť, ktorú ste napísali ako prvú.
Nemal by som žiadne námietky, ak by sa na konci objavilo napísané niečo ako: "Všetky použíté úpravy sú ekvivalentné, celý postup možno obrátiť." (Alebo ak by ste toto odvodenie napísali ešte raz - teraz v opačnom poradí. To čo je vyššie vám poslúžilo na objavenie odvodenia, keď to čítam odspodu nahor, tak to už vlastne je odvodenie rovnosti, ktorú sa snažíme dokázať.)
Treba si samozrejme aj rozmyslieť, či sú úpravy skutočne ekvivalentné. (Ak by ste použili úpravy, ktoré nie sú ekvivalentné, tak by ste takto mohli "dokázať" aj tvrdenia, ktoré neplatia.)
Mohlo sa začať pre $n=0$?
Aj keď v zadaní bolo napísané, že máme zadanie dokázať pre prirodzené čísla, bolo by úplne v poriadku, ak by ste začali tým, že overíte tvrdenie pre $n=0$ a potom pokračovali indukčný krok.
Vlastne by ste tak dokázali o máličko viac, než som sa pýtal v zadaní: Overili by ste, že to platí nielen pre prirodzené čísla, ale navyše aj pre nulu.
Rozdiel medzi $n$ a $k$
Podľa toho, čo ste sa pýtali po písomke, možno robilo trochu problém niečo takéto. Opäť citát z písomky:
Je tu trochu spor so zadaním, lebo sa píše, že $n\in\mathbb N$, ale vo vzorci v zadaní sa namiesto $n$ dosadila nula.
Skúsme si uvedomiť, že vo výraze $\sum\limits_{k=0}^n 2^k$ majú $k$ a $n$ rozličné úlohy.
Hodnota tohoto výrazu závisí iba od $n$. Premenná $k$ je premenná, cez ktorú sčitujeme. T.j. mám dosadiť za $k$ postupne hodnoty $0,1,\dots,n$ a výsledky sčítať. Čiže sa tam niekde vyskytne dosadenie nuly, ale
dosadzujeme ju za $k$ a nie za $n$.
Možno trochu pomôže aj pohľad na inú úlohu - tzv.
Bernouilliho nerovnosť:
Dokážte, že pre ľubovoľné reálne číslo $x\ge-1$ a nezáporné celé číslo $n$ platí $$(1+x)^n \ge 1+nx.$$
Túto nerovnosť by sme tiež mohli dokazovať indukciou
vzhľadom na $n$. (Môžete si to vyskúšať, alebo sa pozrieť
napríklad sem alebo do článku na Wikipédii, na ktorý je linka vyššie.)
To, že tam vystupuje ešte iná premenná $x$, ktorá je reálne číslo nás priveľmi nemusí trápiť. (Musíme dať pozor, či úvahy, ktoré robíme, sú platné pre reálne čísla z daného rozsahu. Ale nemusíme sa obávať toho, že tam je reálne číslo a pre reálne čísla indukcia nefunguje - indukčná premenná je $n$ a nie $x$.)
Tu je vzťah medzi $n$ a $x$ trochu iný ako vzťah medzi $n$ a $k$ v úlohe z písomky. Ale azda aj tento príklad mohol trochu objasniť veci, s ktorými ste tam (zdá sa) mali niektorí problém.